reklama

Preduchovnelé augustové ráno

Potreba písania ma už párkrát potrestala. Ten pocit duševného exhibicionizmu sa ukázal ako chybný a nezrelý, keď som nebola schopná znášať následky svojho písania. Alebo bola schopná iba so značnými problémami a s „postihnutím“ na celý život. Ale ešte bolo faciek málo. Ešte si koledujem. A možno potrebujem biť zbičovaná, trýznená a mučená, hodená na dno najhlbšej priepaste a tam.... nepochopená, konečne pochopiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

A tak si opäť vylievam srdce....

....nechutne zjazvené. Samá rana, na prvý pohľad čerstvo zašitá, pokúšajúca sa prestať mokvať po nezahojených okrajoch. Bordovo kontrastujúca s bielou pokožkou hrudníka.
Až si zimomriavky zatancujú svoj rytmický ľadový tanec.

Viem, čo značí ten obraz.
Bolesť dnešnej doby. Absenciu citov, hru na silných. Materialistický svet, ktorý zabíja posledné kúsky našej ľudskosti.
Riadime sa zvieracími pudmi, ktoré nás ženú byť lepšími, než sú ostatní, byť dravcami, rozniesť konkurenciu v zuboch. A pritom všetkom sa neprestávať usmievať. Čo všetko môže skrývať ten úsmev okrem falošnoti citov? Úsmev, za ktorým tlie neprajnosť a nenávisť, v tom lepšom prípade ľahostajnosť. Hra na priateľstvo, hra na lásku, hra na manželstvo.... všetko len bizarná hra.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Krehké city odpočívajúce v studených kobkách za väzenskými múrmi. Odsúdené za exhibicionizmus na doživotie.

Odlepím oči od monitora, prenášam pohľad za sklené trojsklo.
Mračí sa na mňa hmlisté leto. Šumí dážď.

Zrazu je hmlisto i pred mojimi očami. To sa slzami tlačí tá nepochopiteľná bolesť.
Tak hanblivo.... tak zakríknuto... privreté viečka, závoj z mihalníc. Márna snaha zastaviť ich.
Tak nech si slzia svojou cestou.

Rinúc sa dolu lícnymi kosťami, samovražedne zakončiac svoj život v jemnej bavlne teplákových nohavíc.


FAJN. Dačo z bolesti dnešnej doby skončilo v teplákových nohaviciach. No nie je to humor?

Áno, už to zase BUDEM ja. Taká, akú ma máte možnosť stretávať. S úsmevom na tvári :) vždy a všade.

Len ešte skok do kúpeľne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pohľad do zrkadla. Nádych. Výdych.

Nanesiem si make–up.
Nanesiem si úsmev.


A ide sa žiť.

Veronika Víghová

Veronika Víghová

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mamička troch detí. Skladám si mozaiku svojho života z pestrých sklíčok farieb, tvarov, vôní, chutí a v neposlednom rade citov... milujem rozmanitosť života a rada sa učím stále niečo nové. A aby som nebola sebecká, to, čo sa naučím, snažím sa posúvať ďalej svojim deťom - vrátane žiakov, ktorých učím na prvom stupni ZŠ :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu