Pokánie - venované môjmu milovanému "skoro" manželovi a nevďačným ženám, ako som ja..

Autor: Veronika Víghová | 9.8.2014 o 10:11 | Karma článku: 5,39 | Prečítané:  1760x

Dnes ráno som vstávala o 04:30. Zobudila som sa bez budíka, zrejme na mňa doliehalo pôsobenie mesiaca dorastajúceho do splnu....alebo skôr vedomie, že hoci pečením som sa zamestnávala už pár dní vopred, predsalen moja v poradí už približne stá tortička, aktuálne trojposchodová svadobná, čaká na zakvitnie drobnými broskyňkovými kvietkami.

 Opäť sa mi potvrdilo, že nie je dobre nechávať si veci na poslednú chvíľu, pretože pri pečení a ozdobovaní tortičiek existujú fatky, ktoré dokážu  zaskočiť. Vždy treba rátať s istou časovou rezervou. Napr. vyhotovenie drobného autíčka z Disneyovky Cars – Autá o dĺžke približne 5 cm trvá pri pomerne zručnom tempe modelovania cca. hodinu. Vyhotovenie trojrozmernej torty v tvare akomkoľvek – teda napr. zelený Gumimacko, požiarne autíčko Finley sa náročnosťou vyrovná vyhotoveniu dvojrozmerného obrázku na vrch torty, takže ak si poviete, že chcete okrúhlu klasiku, aby ste mi to uľahčili, nemusíte sa namáhať, táto snaha sa míňa cieľu. A dnes som sa presvedčila, že aj keď sa chystáte na tortu umiestňovať prosté formičkou vykrojené kvietky a do ich  stredu vložíte len jednoduchú guľôčku z cukrovej hmoty, ktorú dotvoríte cukrárskou kosticou, napriek tomu, že to znie pomerne jednoducho, pokúste sa nezabudnúť na fakt, že  týchto celkom prostých kvietkov má byť zhruba STO....čiže nepodceňujte faktor ČASU.  Mali by ste rátať aspoň s dvoma hodinami...  Podvedome som rátala s nečakanými komplikáciami a vstala som 3,5 hodiny pred deadlinom, čomu som rada, pretože tortička bola hotová naozaj o päť minút dvanásť.
K téme tortičiek sa možno ešte niekedy vrátim, keďže je to v dnešnej dobe veľmi populárna záležitosť, ale teraz už téma dnešná: Vďaka môjmu  síce „skoro“, ale predsa NEmanželovi (ale, odhliadnuc od istých maličkostí, vzornému ockovi mojich dvoch detí...).
Chcela som vyjadriť vďaku za to, že je tu so mnou a že to so mnou stále zvláda. Viem, je to úporný boj, pretože som jedným z najtvrdších orieškov.....

Takže, Matúško, tieto riadky patria Tebe. Ale zároveň azda budú balzamom na dušu iných ne(s)pokojných žien, matiek, ktoré si po ich prečítaní  povedia, že nie sú až takými bosorkami, za aké sa niekedy samé považujú..Poprípade urobím radosť mužom, ktorí (možno) prečítajú moje riadky a budú úprimne radi, že ma nemajú doma :)

 

Matúško môj zlatý to so mnou vydržal dosiaľ už 8,5 roka.

Máme spolu dve krásne deti, 7 – ročného synčeka Adamka a 2,5 ročnú dcérku Emilku.

Ďakujem mu touto cestou za splenie môjho obrovského sna – byť matkou.


Lenže ja som taká nevďačnica nevďačná. Azda je to charakteristická črta človeka, že chce stále viac? Nenarážam tu na hmotné veci, ako by sa mohlo zdať, keďže žijeme v materiálnom dnešku.... Nie, hmotné veci mi nedokážu dať pocit zadosťučinenia. A ten ja potrebujem.  Neustále. V značnej miere. Poznávať nové miesta, získavať nové vedomosti, ochutnávať nové jedlá, zdokonaľovať sa, dosahovať nové ciele a méty.
Som taký ten večne nespokojný typ, čo potrebuje pocit duchovného rastu.
A tu kladiem dôraz na úvodnú časť prechádzajúceho súvetia.

Večne nespokojná.

Napriek tomu, že milujem maličkosti a drobné detaily a že sa z nich dokážem nefalšovane tešiť.


Večne nespokojná, detailistka, puntičkárka.


Mám rada poriadok a mám rada, keď sú veci na svojom mieste. (keďže som žena – matka, domácnosť pokladám predovšetkým za svoje kráľovstvo a preto časť vety „veci na svojom mieste“ znamená v mojom ponímaní veci na mieste, na ktoré ich dávam JA....)

 

Preto prepáč, Matúško,  ale budem ťa donekonečna trápiť výčitkami, ak niečo nenájdem tam, kde to patrí. Nie pretože by mi to robilo radosť. Iba pretože som to JA.


Súčasťou poriadku a systému je aj mať prehľad o „skladových zásobách“ a treba vedieť, kedy tieto skladové zásoby doplniť.

Preto opäť prepáč, ale áno, budem sa hnevať, keď sa niečo minie a nebude to napísané na debilníčku (zozname vecí, ktoré potrebujeme z obchodu), pretože ja by som to tak bola urobila a pretože je mi škrtom cez rozpočet, narúšaním môjho zabehnutého každodenného domáceho stereotypu, keď potrebujem potravinovú fóliu a táto proste doma NIE JE, hoci som sa pred piatimi minútami vrátila z obchodu  s pocitom, že mám zabezpečené všetko pre bezproblémové tikanie hodiniek našej domácnosti.


Neznášam, keď vynesieš smeti (áno, mala by som byť rada, že to urobíš a predsa...) a ja hodím tie najlepkavejšie a najšpinavejšie časti domáceho odpadu do koša, v ktorom chýba vrece na odpadky. Samozrejme, tento fakt si uvedomím až po tom (zahodení do koša bez vreca na odpadky)  a vzápätí sa hnevám a posielam ťa do horúcich pekiel. Lebo som ti x-krát hovorila, že má fungovať zákon akcia- reakcia. Keď odpadkové vrece vynášaš, máš ho aj nahradiť novým.


Hanbím sa za všetko, z čoho kričí môj egoizmus. Ale som to ja. A napriek mnohým nedokonalostiam, viem byť milá, starostlivá, nežná, milujem svoje deti a...(...áno, prichádza to klišé....)..... aj keď ti to nehovorím a stalo sa, že som o tom aj zapochybovala.... milujem aj teba.
Pretože mi všetky tie vyššie uvedené veci prepáčiš a nakoľko ty mi nič nevyčítaš, zdá sa, že ma bezpodmienečne ľúbiš. O poslednom fakte si ma presvedčil niekoľkokrát.

 

Ešte si hodím trochu popola na hlavu, aby bol obraz  nášho života farebne saturovanejší....
Neraz som Ti vyčítala a na prvom mieste ti stále vyčítam to, že mi nevenuješ dostatok času.
Tak toto si váž, pretože teraz si priznávam, že aj táto vec je záležitosťou predovšetkým môjho sebectva. Áno, ako každá žena, túžim po dotykoch, objatiach, času strávenom spoločne. Ale... uvedomila som si, že by som ti naozaj nemala vyčítať, keď s nami netráviš čas, pretože pracuješ. Nemám na mysli len zamestnanie, ale tak celkovo. Od rána so večera sa nezastavíš a kým ja ti to vyčítam, iná by so mnou iste aspoň na jediný deň menila. Snívala som o veľkej kninžici v obývačke? Nestihla som sa ani nadýchnuť a mám ju. S deťmi sme sa začali baviť o záhradnom domčeku, do pár dní si začal zháňať dosky a stavať toto krásne a láskyplné dielo.
Zamilovala som sa do fotografie? Na narodeniny som dostala fotobatoh a statív...
Viem, že splníš každé moje prianie (ešteže som pomerne nenáročnám a skromná, opäť si protirečím s tým, čo som písala vyššie, ale ja rada dosahujem veci sama a vieš, že by som sa nikdy nenechala vydržiavať..)

A to, že sa po celý deň nezastavíš, hoci si myslím, že človek by si mal aj oddýchnuť a pre plnú (aj duševnú) spokojnosť a naplnenosť treba vedieť aj relaxovať....by som ti rada viac nevyčítala. Viem, že sa mi to tak zhurta nepodarí, ale budem sa snažiť, sľubujem. Pretože to si zase TY.

A JA a TY, nech už sme akíkoľvek, sme MY. Spolu s našimi prekrásnymi, úžasnými, jedinečnými, dokonalými detičkami (nebudem teraz hovoriť ešte aj o ich nepodstatných nedostatkoch) tvoríme jednu ukážkovú slovenskú rodinku (takú modernú, čo na to nepotrebuje papiere..)


Preto to zaklincujem ešte raz – ĎAKUJEM, že smiem byť tvojou „skoro“ ženou :)

 

P.S. Viem, že kým som ťukala do klávesnice, keďže ma straaašne moc nakopla teta múza a ja som proste musela ťukať..a tieto riadky napísať...ty si iste nachystal raňajky pre naše drobizgy. AJ za to ti ďakujem. A len čo toto hodím na net, letím fungovať ďalej, aby som sa priblížila k ideálu „superženy“. Obchod, variť, prať, upratovať... a ešte by som rada využila aj dnešné slniečko na strávenie pekného dňa s rodinkou... tak už tu radšej nie som ;)

 

P.S. 2 K chybám a preklepom sa vrátim neskôr, aby sa náhodou nestalo, že to tu budem riešiť a opravovať (pôvodne som chcela) a deti zatiaľ zbombardujú polovicu domácnosti, Matúško príde o nervy...a ja o chuť to vôbec zverejňovať..
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?